Osobné dáta sa môžu zbierať pomocou kreditných kariet, kamerových systémov alebo lokalizácie mobilných telefónov. Počas epidémie Čína prešla do praxe za pomoci využitia týchto dát. Podľa odborníkov si to EÚ nemôže dovoliť, ale existuje výnimka počas ohrozenia zdravia a bezpečnosti.
Osobné údaje a Čína
Obrovská epidémia v Číne vytvorila priestor pre prepojenie veľkého množstva dát s osobami. Registrovanie telefónneho čísla, mien a adries v niektorých regiónoch postihnutých koronavírusom je samozrejmosťou. Zbieranie týchto osobných údajov umožňujú podrobnejšie informácie o výskytoch nákazy. Tento spôsob umožnil zamedzenie šírenia nákazy.
Ľudia by si mali vybrať v čase krízy skorej zdravie ako ochranu osobných údajov. Malo by byť samozrejmé, že tieto dáta by nemali byť zneužité proti nim.
Výnimočný stav alebo ohrozenie verejného zdravia pozná legislatívne aj Európska únia. Slovenská vláda chce sledovať občanov a pozastaviť v tomto bode zákon o ochrane osobných údajov.
Digitálne technológie v čase nákazy
Dátová ekonomika nie je cudzím pojmom ani v Číne. Využitie počítačových technológií, mobilných aplikácií alebo umelej inteligencie priniesol priestor na sledovanie nákupného správania pohybu osôb alebo sledovanie tvári. Tieto informácie môžu spracovať a využiť na boj proti koronavírusu. Monitorovacia sieť úradov je veľká.
V čase pandémie je monitorovanie ešte dôslednejšie. Postihnuté Čínske regióny mohli lepšie určiť, kde sa nakazený pohyboval, či dodržoval karanténu, aké miesta navštívil alebo s kým sa rozprával. Vďaka týmto dátam sa vedia komunitní pracovníci a polícia lepšie koordinovať a pristupovať k občanom.
Odpor k zhromažďovaniu a sledovaniu obyvateľov ustupoval kvôli strachu z pandémie. Národná zdravotná komisia v Číne radila, aby zbieranie informácií o obyvateľoch a ich vyhodnocovanie bolo intenzívnejšie v čase tejto chorobnej krízy. Vyhlásenie uvádzalo, že informácie majú dôležitý charakter v čase šírenia nákazy a môžu pomôcť v epidemickej diagnostike alebo liečebných metódach.
V čase obmedzenia pohybu začali internet a mobilné telefóny využívať ľudia viac ako v minulosti. Narástol čas, na začiatku roka strávený na internete zo 6 hodín a 6 minút, na 7 hodín a 18 minút vo februári.
Všemožné aplikácie
V Číne sa začali zbierať dáta rôzneho charakteru. V provincií Guangdong chceli úrady, aby sa ľudia kupujúci si lieky na kašeľ a horúčku, registrovali pod vlastným menom. Dôvod je, aby ich úrady vedeli ľahšie osloviť. V meste Shenzen požadovali, aby meno uviedli pred nástupom do metra. Biometrická technológia dokonca dokázala rozpoznať tvár bez toho, aby si museli dávať dole ochranu tváre. Mesto Wenzhou používalo QR kódy, ktoré bolo nutné skenovať na kontrolných miestach vždy, ak cez karanténu opustili svoj dom. Z istých budov mohli odísť len tí, ktorí ich neopustili dva dny. Štátna aplikácia dovoľovala zamestnávateľom kontrolovať, či ich zamestnanci boli v kontakte s nakazenou osobou behom 14 dní.
Súkromné spoločnosti nezaostávali. Napríklad platformy Qihoo 360 a NoSugar Tech zbierali dáta, či sa nositeľ vírusu neobjavil v konkrétnej linke lietadla alebo vlaku. Používatelia si vedeli zistiť, či sa dostali do styku s nakazeným.
Platformy WeChat a AliPay poslali svojim používateľom farebné kódy – červené, oranžové a zelené, ktoré ich mali upozorniť na dodržiavanie karantény. Vyhľadávač, ktorý je v Číne najpopulárnejší menom Baidu, pripravil interaktívnu mapu prípadov, ktoré sú potvrdené, ale aj u tých, kde je podozrenie na nákazu.
Viaceré technologické firmy ponúkli rozšírené možnosti pre on-line chaty, telemosty alebo konferenčné hovory. Iné dali k dispozícii lekcie pre školy alebo on-line kurzy.
Veľkú úlohu zohrala aj 5G technológia. Keď vypuklo ochorenie COVID-19 sa podľa China daily vytvorili aplikácie ako ošetrovateľské a lekárske 5G roboty alebo 5G telefonické konzultácie. Nastal rýchli presun s experimentálnej fázy do praxe.
Prišiel únik osobných údajov
The New York Times uvádza, že zozbierané údaje z aplikácií a súkromných spoločností boli odosielané Čínskym úradom. Polícia a úrady vytvorili šablónu, ako tieto dáta využiť a vytvorili nový spôsob automatizovanej sociálnej kontroly. A tento spôsob by mohol pokračovať aj po epidémií, tvrdí trojica amerických novinárov.
Z provincie Hubei mali uniknúť osobné údaje o 5 miliónoch obyvateľov, vrátane ich telefónnych čísel, adries a mien. Vďaka týmto prípadomje Európa zdržanlivá v inšpirácií Čínou. V ochrane osobných údajov za príklad dávajú skôr Južnú Kóreu. Vláda tu tiež posiela správy v prípade blízkeho styku s nakazeným.
BBC tvrdí, že ľudia si vedia pospájať niektoré indície a identifikovať nakazených a potom títo ľudia čelili útokom cez sociálne siete alebo dostávali výhražné správy.
Taktiež nastali omyly. Štúdie tvrdia, že dnešné mobilné telefóny vedia byť lokalizované v mestách na približne sedem až trinásť metrov. Bohužiaľ ochorenie COVID-19 sa prenáša na 2 metre.
Na vysokej škole verejného zdravia na Národnej univerzite v Soule prebehol výskum, kde sa obyvatelia báli viac ďalších škôd a kritiky ako toho, že sa infikujú COVID-19.
Únia chce transparentnosť, ale v hre sú aj výnimky
Odborníci si myslia, že strach z toho, že úrady môžu v súčasnosti zhromažďovať a spracovávať osobné údaje miliónov obyvateľov, sa dá eliminovať tak, že procesy budú transparentné. Brusel sa o toto pokúša. Európske dáta riadia najmä štyri normy – legislatíva o kyberbezpečnosti a nariadenie o otvorených dátach, regulácia o voľnom pohybe neosobných dát z roku 2018, nariadenie o ochrane osobných údajov GDPR z roku 2014 a legislatíva o on-line súkromí, ktorá je z roku 2002 nazývanou aj ePrivacy. Mala byť novelizovaná, ale, žiaľ, nastali problémy, a to nezhody medzi členskými štátmi.
Predsedníčka Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB) Andrea Jelinek hovorí, že správcovia dát musia zabezpečiť osobné údaje dotknutých osôb pred zneužitím.
EDPB vyhlásilo. že aj GDPR má právne príčiny, ktoré umožňujú niektorým orgánom verejného zdravia alebo zamestnávateľom vyhodnocovať údaje a pracovať s nimi v súvislosti s epidémiou bez súhlasu danej osoby. Ide o oblasti verejného zdravia alebo na ochranu životne dôležitých záujmov (články 6 a 9), alebo oblasti verejného záujmu. Legislatíva ePrivacy hovorí o zásade, že prevádzkovateľ napríklad telekomunikačný operátor môže používať údaje o polohe, ak sú anonymné alebo má súhlas danej osoby. Orgány verejného charakteru by mali na základe odporúčania Výboru spracovávať dáta špecifikujúce polohu na základe anonymity.
Táto legislatíva v článku 15 hovorí o výnimke, napríklad verejná alebo národná bezpečnosť. Dôležité je, aby aj v tomto prípade členské štáty pristupovali „pod podmienkou primeraných opatrení v demokratickej spoločnosti“ a umožnili jednotlivcovi právo na opravu.
Európska komisia chcela mať v tejto oblasti dát pripravené ešte ďalšie modifikácie. Európska stratégia pre dáta chce, aby pribudla legislatíva o správe údajov (Data Governance), ale aj takzvané Data Act nariadenie o dátach. Predpokladá sa, že aj tieto by mali obsahovať podrobnejšie procesy počas epidémie.