1. Dáta ako palivo: Základný princíp fungovania AI

Predstavte si umelú inteligenciu ako mimoriadne výkonný motor. Aby tento motor mohol fungovať a zlepšovať sa, potrebuje palivo. V prípade AI je týmto palivom obrovské množstvo dát. Systémy AI sa „učia“ tak, že analyzujú milióny príkladov, aby v nich našli vzorce a súvislosti. Čím viac kvalitného dátového paliva dostanú, tým presnejšie a efektívnejšie sú.

Tieto dáta pritom generujeme my všetci každý deň. Sú to fotografie, ktoré nahrávame na sociálne siete (z ktorých sa AI učí rozpoznávať tváre), naša história vyhľadávania (podľa ktorej nám AI odporúča produkty), texty, ktoré píšeme (ktorými sa trénujú chatboty) či naše geolokačné údaje (ktoré AI používa na optimalizáciu dopravy).

2. Keď o vás rozhoduje algoritmus: Nová realita

Jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré AI prináša, je automatizované rozhodovanie. Ide o situácie, keď algoritmus bez priameho ľudského zásahu urobí rozhodnutie, ktoré má pre nás reálny dopad. Banky využívajú AI na posúdenie žiadostí o úver, firmy na triedenie životopisov uchádzačov o prácu a poisťovne na stanovenie výšky poistného.

Toto prináša riziko – čo ak sa algoritmus pomýli alebo rozhodne nespravodlivo? Našťastie, Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) nám dáva silný nástroj. Pri závažných rozhodnutiach, ktoré sa nás významne dotýkajú, máme právo na ľudský zásah, teda právo požiadať, aby sa na náš prípad pozrel a prehodnotil ho človek.

3. Transparentnosť: Máte právo vedieť, prečo sa AI rozhodla tak, ako sa rozhodla

Mnohé moderné AI systémy fungujú ako tzv. „čierna skrinka“. To znamená, že aj ich tvorcovia niekedy nedokážu presne vysvetliť, prečo systém dospel ku konkrétnemu záveru. Táto nepriehľadnosť je veľkým rizikom pre naše práva a spravodlivosť.

Práve preto je transparentnosť jedným z najdôležitejších princípov pri regulácii AI. Podľa GDPR máte právo byť informovaný o tom, že sa pri rozhodovaní o vás používa automatizovaný systém. Máte tiež právo získať zmysluplné informácie o použitej logike a o očakávaných dôsledkoch takéhoto spracúvania.

4. Nebezpečenstvo predsudkov: Keď je „palivo“ kontaminované

Umelá inteligencia nie je z podstaty objektívna. Je len taká dobrá a spravodlivá, aké sú dáta, na ktorých bola trénovaná. Ak sú historické dáta, ktorými AI „kŕmime“, zaťažené ľudskými predsudkami, AI sa tieto predsudky naučí a bude ich ďalej reprodukovať, často vo väčšej a skrytejšej miere.

Ak napríklad AI systém na nábor zamestnancov trénujeme na dátach z minulosti, kde boli na vedúcich pozíciách prevažne muži, systém sa môže naučiť znevýhodňovať životopisy žien. Takáto algoritmická diskriminácia je vážnou spoločenskou hrozbou, ktorej predchádzanie si vyžaduje mimoriadne zodpovedný prístup pri vývoji a nasadzovaní AI.

5. GDPR ako váš ochranný štít v digitálnom veku

V debate o AI sa môžeme cítiť bezmocní, no nie sme. GDPR nám poskytuje robustný právny rámec na ochranu našich práv. Okrem už spomínaného práva na ľudský zásah a transparentnosť máme aj právo namietať voči spracúvaniu našich údajov na účely profilovania, ktoré je základom mnohých AI systémov.

Kľúčom k ochrane nášho súkromia je informovaný súhlas. V ére umelej inteligencie je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zaujímať sa o to, aké údaje o sebe poskytujeme, komu a na aký účel. Čítanie podmienok ochrany súkromia a aktívna správa našich digitálnych nastavení sa stávajú základnými prejavmi digitálnej gramotnosti.

Umelá inteligencia je fascinujúca technológia s obrovským potenciálom zlepšiť náš svet. Nesmieme však zabúdať, že jej fungovanie je úzko prepojené s našimi osobnými údajmi. My nie sme len pasívnymi používateľmi; sme poskytovateľmi zdroja, ktorý túto revolúciu poháňa.

Preto je našou úlohou byť zvedavými, no zároveň kritickými a ostražitými. Pýtajme sa, ako sú naše dáta využívané. Vyžadujme transparentnosť a zodpovednosť. Len tak môžeme zabezpečiť, že éra umelej inteligencie bude nielen technologicky pokročilá, ale aj ľudská, spravodlivá a rešpektujúca naše základné práva a slobody.

The post Vaše osobné údaje ako palivo pre AI: Čo potrebuje vedieť každý o súkromí v ére umelej inteligencie? appeared first on Ochrana-online.sk.

Prečo je uchovávanie firemných dát také zásadné?

1. Plnenie zákonných povinností

Podniky musia rešpektovať právne normy, ktoré určujú povinnosť archivovať určité druhy dokumentov. Ide napríklad o účtovníctvo, mzdové záznamy či obchodné dohody. V prípade, že tieto požiadavky nie sú splnené, môže dôjsť k pokutám alebo právnym komplikáciám. Dobre nastavená archivácia chráni podnik pred sankciami a zvyšuje jeho dôveryhodnosť.

2. Ochrana dôverných dát

Firmy často spracúvajú informácie, ktoré sú mimoriadne citlivé – osobné údaje zamestnancov, finančné výsledky alebo interné stratégie. V prípade úniku takýchto informácií môže dôjsť k poškodeniu mena spoločnosti. Dôkladná archivácia slúži ako prevencia pred zneužitím a zabezpečuje, že dôležité dáta ostanú v bezpečí.

3. Zabezpečenie kontinuity činnosti

Neplánované situácie, ako poruchy IT systémov, prírodné katastrofy alebo hackerské útoky, môžu ochromiť fungovanie firmy. Ak sú však dáta riadne archivované, organizácia dokáže rýchlo obnoviť prevádzku a znížiť straty. Prístup k dôležitým údajom aj v krízových momentoch znamená, že podnik sa môže vrátiť k bežnej činnosti bez zbytočného zdržania.

4. Zlepšenie správy informácií

Správna štruktúra uchovávania dát uľahčuje prístup k potrebným informáciám, čo podporuje efektívne rozhodovanie. Dobre zorganizované archívy šetria čas, zvyšujú výkonnosť a pomáhajú v optimalizácii firemných stratégií. Navyše zlepšujú konkurenčné postavenie firmy na trhu.

Ktoré údaje je potrebné archivovať v korporáciách?

1. Účtovnícke a finančné dokumenty

Každá organizácia je povinná uchovávať účtovné záznamy v súlade s legislatívou. Ide najmä o výkazy transakcií, daňové dokumenty či fakturáciu.
Lehota uchovávania: zvyčajne 10 rokov po skončení príslušného účtovného obdobia.
Príklady: faktúry, bankové výpisy, bločky, priznania k dani, dokumenty o DPH.

2. Záznamy o zamestnancoch

Zamestnávateľ má povinnosť viesť dokumentáciu týkajúcu sa personálu, ako sú zmluvy, mzdy alebo dochádzka.
Lehota uchovávania: počas trvania pracovného pomeru a minimálne 10 rokov po jeho skončení.
Príklady: pracovné zmluvy, výplatné pásky, evidenčné listy, záznamy zo školení.

3. Obchodné dohody a zmluvy

Spoločnosti uzatvárajú množstvo zmluvných vzťahov so zákazníkmi a dodávateľmi, ktoré musia byť archivované pre prípad právnych sporov.
Lehota uchovávania: 5 až 10 rokov v závislosti od zmluvných podmienok.
Príklady: rámcové zmluvy, servisné zmluvy, kontrakty na poskytovanie služieb.

4. Elektronická komunikácia

E-mailová a iná elektronická komunikácia môže obsahovať kľúčové informácie pre podnikanie, a preto si vyžaduje uchovávanie.
Lehota uchovávania: podľa interných pravidiel a zákonných požiadaviek, často niekoľko rokov.
Príklady: e-mailová korešpondencia, elektronické objednávky, digitálne ponuky a faktúry.

5. Dokumentácia o spracúvaní osobných údajov (GDPR)

Firmy spracúvajúce osobné údaje musia evidovať, ako s nimi nakladajú, v súlade s GDPR.
Lehota uchovávania: minimálne 5 rokov, prípadne dlhšie podľa legislatívnych noriem.
Príklady: súhlasy dotknutých osôb, školenia zamestnancov o ochrane údajov, dokumenty o bezpečnostných opatreniach.

Aké sú najúčinnejšie formy archivácie?

1. Elektronické úložisko

Moderné firmy uprednostňujú digitálne uchovávanie dokumentov. Je to rýchle, efektívne a zabezpečené. Výhody zahŕňajú jednoduché vyhľadávanie, možnosť vzdialeného prístupu a šifrovanie údajov. Dáta sú spravidla uložené v cloude alebo na externých serveroch, čo znižuje riziko ich straty.
Príklady vhodných dokumentov: elektronické faktúry, mzdové listy, interné výkazy a reporty.

2. Tradičné papierové archívy

Niektoré záznamy je potrebné uchovávať aj vo fyzickej podobe, najmä ak majú právnu alebo historickú hodnotu. Musia byť chránené pred poškodením a uložené na bezpečnom mieste.
Príklady: originály zmlúv, vlastnícke listy, notárske dokumenty a súdne rozhodnutia.

3. Kombinovaný (hybridný) systém

Veľa spoločností využíva kombináciu elektronickej a papierovej archivácie. Tým sa zabezpečuje vyššia bezpečnosť a zároveň dodržiavanie zákonných požiadaviek.
Príklady: zmluvy dlhodobej platnosti, dokumenty s právnou dôležitosťou, strategické plány podniku.

Ako dlho uchovávať rôzne druhy dokumentov?

Doba archivácie závisí od typu dokumentu a právnych noriem.
Účtovná dokumentácia: minimálne 10 rokov podľa daňovej legislatívy.
Zamestnanecké záznamy: 10 rokov po ukončení pracovného pomeru.
Zmluvná dokumentácia: medzi 5 a 10 rokmi v závislosti od obsahu a záväzkov.
Záznamy podľa GDPR: spravidla 5 rokov alebo podľa aktuálnych právnych požiadaviek.

Ako zabezpečiť správne uchovávanie firemných dát?

Moderné firmy denne generujú obrovské množstvo údajov – od informácií o klientoch, zamestnancoch a obchodných partneroch až po detaily interných procesov. Efektívne uchovávanie týchto dát zohráva kľúčovú úlohu nielen pre splnenie legislatívnych požiadaviek, ale aj z pohľadu bezpečnosti, plynulého chodu biznisu a lepšieho spravovania informácií. V nasledujúcom texte sa pozrieme na dôvody, prečo je archivácia nevyhnutná, čo všetko je potrebné uchovávať a ako na to prakticky.

Prečo je archivácia firemných dokumentov taká dôležitá?

1. Zákonné povinnosti

Každý podnikateľský subjekt musí archivovať zákonom určené druhy dokumentov. Medzi tieto patria napríklad účtovné záznamy, personalistika a zmluvná dokumentácia. Nedodržanie týchto povinností môže viesť k vysokým sankciám. Dôsledne vedený archív pomáha predísť komplikáciám pri kontrolách a podporuje transparentnosť organizácie.

2. Ochrana dôležitých údajov

Firmy pravidelne pracujú s citlivými informáciami, ktoré môžu byť cieľom zneužitia – ide napríklad o osobné údaje, obchodné tajomstvá alebo finančné dáta. Systematická archivácia pomáha uchovať tieto informácie v bezpečí a zabraňuje ich stratám či neoprávnenému prístupu.

3. Plynulé fungovanie v krízových situáciách

Výpadky technológií, havárie, prírodné udalosti či kybernetické hrozby môžu výrazne zasiahnuť do bežného chodu organizácie. Dobre nastavený archivačný systém umožňuje rýchlu obnovu údajov, čím sa minimalizuje dopad na prevádzku a udržiava kontinuita procesov.

4. Jednoduchší prístup k informáciám

Správne triedené a uložené dáta výrazne zefektívňujú rozhodovanie a zrýchľujú administratívu. Firmy tak šetria čas, optimalizujú vnútorné procesy a zvyšujú výkon. Navyše sa tým posilňuje strategické riadenie a schopnosť reagovať na vývoj trhu.

Ktoré typy dát je nutné uchovávať?

1. Finančné a účtovné záznamy

Zákon prikazuje archiváciu finančných údajov, ako sú faktúry, daňové priznania a účtovné výkazy.
Doba uchovania: minimálne 10 rokov od ukončenia príslušného účtovného obdobia
Príklady: faktúry, pokladničné bločky, výpisy z účtov, výkazy DPH

2. Dokumentácia o zamestnancoch

Každý zamestnávateľ má povinnosť uchovávať dokumenty súvisiace s pracovným pomerom zamestnancov.
Doba uchovania: počas trvania zmluvy a ešte 10 rokov po jej skončení
Príklady: pracovné zmluvy, výplatné pásky, dochádzka, záznamy z interných školení

3. Obchodné dohody

Zmluvy a dohody s klientmi, dodávateľmi či partnermi slúžia ako právna ochrana a musia byť riadne archivované.
Doba uchovania: 5 až 10 rokov, v závislosti od typu zmluvy
Príklady: obchodné zmluvy, servisné kontrakty, objednávky

4. Elektronická komunikácia

E-maily, interné správy a ďalšie digitálne záznamy často obsahujú dôležité informácie pre riadenie spoločnosti.
Doba uchovania: podľa interných pravidiel firmy a príslušnej legislatívy
Príklady: emaily s obchodnými návrhmi, elektronické faktúry, záznamy z komunikácie

5. GDPR dokumentácia

Pri spracúvaní osobných údajov musí firma viesť záznamy o tom, ako s nimi narába.
Doba uchovania: minimálne 5 rokov alebo podľa platných právnych predpisov
Príklady: súhlasy so spracovaním údajov, školenia o GDPR, interné smernice

Formy archivácie a ako ich správne nastaviť

1. Digitálne archivovanie

Elektronické archívy sú dnes bežnou voľbou. Sú rýchle, bezpečné a jednoducho dostupné z rôznych miest. Umožňujú šifrovanie, zálohovanie a jednoduché vyhľadávanie.
Vhodné pre: digitálne faktúry, mzdové podklady, interné analýzy a reporty

2. Tradičná papierová forma

Niektoré dokumenty majú právnu alebo historickú hodnotu a vyžadujú fyzické uchovanie. Dôležité je zabezpečiť ich pred poškodením alebo neoprávneným prístupom.
Vhodné pre: originálne zmluvy, listiny, notárske zápisy, rozhodnutia súdov

3. Kombinované riešenie

Najlepšou praxou v mnohých prípadoch je kombinácia oboch prístupov. To zaručuje, že firma bude pripravená na rôzne scenáre a splní aj legislatívne podmienky.
Vhodné pre: zmluvy s vysokou hodnotou, strategické dokumenty, duálne zálohy

Ako dlho treba uchovávať jednotlivé dokumenty?

Každý typ dát má inú povinnú dobu uchovávania, ktorú určujú zákony:
Účtovné záznamy: minimálne 10 rokov podľa platnej daňovej legislatívy,
Personálna agenda: 10 rokov po ukončení pracovného pomeru,
Zmluvy a dohody: 5 až 10 rokov, podľa obsahu a záväzkov,
GDPR dokumenty: minimálne 5 rokov, podľa aktuálnej legislatívy.

The post Ako efektívne uchovávať údaje v korporátnej sfére? appeared first on Ochrana-online.sk.

Legislatíva EÚ

V Spojených štátoch amerických má sídlo množstvo globálnych korporácií a veľké množstvo firiem tam ukladá dáta alebo využívajú služby, ktoré americké gigantické spoločnosti sprostredkúvajú. Biznis sa nezaobíde bez predávania osobných údajov do Spojených štátov amerických.

Pomocou prijatia takzvaného Safe Harbor sa Európska únia snažila vytvoriť priestor pre ochranu osobných údajov, ktoré boli distribuované do Spojených štátov amerických. K tomuto sa mohli podnikatelia prihlásiť a vytvoriť tak dostatočný priestor na ochranu osobných dát v kontexte európskej legislatívy. Súdny dvor EU na základe žalôb od aktivistov toto zrušil.

Po tom ako Európska únia prijala GDPR, sa pokúsila o Privacy Shield, čo je vylepšený režim ochrany osobných údajov oproti Safe Harbor. Európsky súdny dvor zrušil Privacy Shield s odôvodnením, pretože tam chýba dostatočná ochrana osobných údajov pred sledovaním, ktoré dovoľujú americké zákony.

Správcovia osobných údajov

Po tomto rozhodnutí sa množstvo podnikateľov rozhodlo prejsť na iný režim predávania osobných údajov do krajín mimo EHP, ako napríklad štandardné zmluvné doložky alebo záväzné podnikové pravidlá. Tímto krokom sa alebo problém zo vzťahom k Spojením štátom americkým nevyriešil. Záväzné podnikové pravidlá ani štandardné zmluvné doložky nemajú nad americkú legislatívu, ktorá dáva možnosť sledovať občanov.

Európska únia sa momentálne tohto problému zbavila ladne. Ako vyplýva z rozhodnutia Súdneho dvora, tak z výkladových materiálov vychádza, že správcovia osobných údajov, ktorí predávajú osobné údaje do Spojených štátov amerických majú za úlohu analyzovať vplyv amerických zákonov na predávané osobné údaje.

V prípade, ak prídu na nedostatky ohľadom ochrany osobných údajov, ktoré sa týkajú záväzných podnikových pravidiel alebo štandardných zmluvných doložiek, musí byť odovzdávanie osobných dát do USA zastavené.

Je nutné vytvoriť vhodnú legislatívu

Ako hlavný problém môžeme identifikovať sledovanie elektronickej komunikácie, ustanovenou americkou legislatívou. Momentálne asi neexistuje bezpečná cesta na predávanie osobných dát do Spojených štatov amerických, okrem zbierania súhlasov od každého subjektu, ktorého osobné údaje sa majú odovzdať do USA. Tento spôsob v obchodnej praxi môžeme zaradiť ako nepraktický. 

Očividne Európska únia nie je schopná priniesť dobré riešenie problému. Vzniknutý problém prenáša na správcov údajov, ktorí nie sú schopní to vyriešiť, nakoľko ide o konflikt medzi americkou a európskou legislatívou. Množstvo podnikateľských subjektov, naprieč celou Európou, zaplatili veľké množstvo finančných prostriedkov za GDPR súlad.

Ostáva tak požadovať od oboch strán, či už EÚ ale aj USA, aby sa zodpovedne postavili k danému problému a nepresúvali zodpovednosť na podnikateľské subjekty. Ich úlohou je prijať legislatívne riešenie tohto problému, aby obe strany boli spokojné.

The post Predávanie osobných údajov medzi USA a EU – zlyhanie regulátorov? appeared first on Ochrana-online.sk.

Čo zahŕňa spracúvanie osobných údajov zamestnanca?

Pre tento účel zamestnávateľ spracúva najmä:

• evidovanie pracovných úrazov,
• evidovanie školení zamestnancov v oblasti BOZP,
• kontrolu zamestnancov (náhodné vykonávanie „skrinkových testov“, ktoré by mali odhaliť držanie niektorých z nepovolených látok či alkoholu).

Na účely BOZP sú osobné údaje spracúvané na právnom základe zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, a to v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o BOZP“).

BOZP školenie pre zamestnancov

Ďalšou povinnosťou zamestnávateľa, podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o BOZP, je pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania sa na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.

Na účely školenia sa spracúvajú tieto údaje:

• titul, meno a priezvisko,
• podpis.

Medzi dotknuté osoby patria zamestnanci prevádzkovateľa. V zmysle zákona o BOZP sú osobné údaje uchovávané na 5 rokov odo dňa, keď bol v záznamoch vykonaný posledný záznam. Za príjemcu osobných údajov sa považuje sprostredkovateľ – dodávateľ, ktorý vykonáva školenie o BOZP.

Vykonanie evidencie pracovných úrazov

Zamestnávateľ je podľa § 17 ods. 4 zákona o BOZP povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len „registrovaný pracovný úraz“) tak, že:

1. určí príčinu a všetky možnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz.

2. Najneskôr do štyroch pracovných dní spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu.

3. Aby zabránil opakovaniu podobného incidentu, vykoná a príjme potrebné opatrenia.

Spracúvanie osobných údajov na účely šetrenia pracovného úrazu má svoj právny základ. Ním je vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. č. 500/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor záznamu o registrovanom úraze.

Nasledujúce osobné údaje zamestnanca spracúva prevádzkovateľ:

• titul, meno, priezvisko,
• dátum narodenia,
• adresa trvalého pobytu,
• denný vymeriavací základ,
• funkcia (druh vykonávanej práce),
• údaje o úraze.

Testy na alkohol

Dôvodom spracúvania osobných údajov je preverenie dodržiavania predpisov na zaistenie BOZP. Dohliadnuť, či nie je zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

Na účely skríningových testov prevádzkovateľ spracúva tieto údaje:

• meno, priezvisko, oddelenie, osobné číslo, číslo OP, pozícia, nadriadený,

• výsledok skúšky na prítomnosť psychotropných/omamných látok a alkoholu.

Medzi príjemcov osobných údajov môžeme zaradiť:

• bezpečnostnú službu,
• orgány činné v trestnom konaní,
• sprostredkovateľ – medicínske zariadenie, ktoré vykoná testy na omamné a psychotropné látky.

Údaje sú uchovávané na obdobie 5 rokov.

The post GDPR zamestnanca pri BOZP appeared first on Ochrana-online.sk.

Zhromažďovanie a možné zneužitie dát

Mnohým prehliadačom chýba správna konfigurácia a ten môže obsahovať citlivé informácie. Praxou je zhromažďovanie a pravdepodobné zneužitie tretími stranami. Ide o dáta pri automatickom dopĺňaní osobných údajov, cookies, história prehliadania alebo prihlasovacie údaje. Používanie VPN – virtuálnej privátnej siete negarantuje ochranu, je možné zistiť prehliadačom vašu identitu. Ktoré webové prehliadače nie sú spoľahlivé pri ochrane dát?

Microsoft Edge

Tento prehliadač patrí pod spoločnosť Microsoft, veľkého gigantu známeho zberom dát. Zhromažďovanie dát, ktoré využíva pre svoje obohatenie, nie je novinkou. Absencia prístupu do kódu je veľkým mínusom, to znamená, že program je closed source a nevieme,  čo sa deje pod pokrievkou.

Opera

Zabudovaná VPN je zaujímavou funkciou, ale keď sa pozrieme na zásady ochrany súkromia, zistíme dôležité podrobnosti, ako a kde sa informácie spracúvajú. Nielen Opera zbiera dáta, ale na zbere informácií sa podieľajú aj služby tretích strán. Zásady ochrany súkromia uvádzajú, že tretie strany môžu monitorovať dáta služieb alebo produktov. Tieto dáta sa môžu dostať do rôznych krajín sveta, kde nie je taká úroveň ochrany údajov ako na Slovensku. 

Google Chrome

Tento prehliadač je jeden z najobľúbenejších, ktorý je aj bezpečný a odolný proti zneužitiu, ale jeden z najhorších, čo sa týka ochrany súkromia. Spoločnosť Google je známa tým, že sa živí zberom informácií a predáva ich marketingovému odvetviu.

Ako pracuje?

• Program komunikuje s Googlom približne každých 30 minút, vďaka čomu vie, kedy ste on-line.
• Žiada vás, aby ste sa prihlásili do Google účtu, aby mohol informácie ukladať na serveri.
• Ku každému súboru, ktorý stiahnete priradí názov a IP adresu.
• Ešte než stihnete dopísať názov stránky, pripojí sa k nej.
• Praktikou je odoslať každú URL adresu, ktorú začnete písať do centrály.

The post Porovnanie webových prehliadačov, ktoré nechránia súkromie dostatočne appeared first on Ochrana-online.sk.

V zdĺhavej správe sa uvádza, že spoločnosť Sprint zhromažďovala informácie o ľuďoch podľa podmienok nariadenia GDPR a odvoláva sa pritom na oprávnený záujem.

Nevyžiadaná pošta?

Jeden z príjemcov tejto elektronickej pošty však tvrdil, že to bol jeho prvý kontakt akéhokoľvek druhu so spoločnosťou, a preto sa jednalo o nevyžiadanú poštu. Všimol si však, že URL adresa na aktualizáciu preferencií obsahuje reťazec čísel. Následnou úpravou jednej z číslic sa dostal k osobným informáciám každého zo zoznamu, na ktorý boli hromadné e-maily rozposlané.

V súčasnosti už odkaz nezobrazuje osobné informácie, ale presmerúva ľudí na tzv. Opt-out stránku, kde sa používateľ môže odhlásiť zo spomínanej služby.

Ochranca osobných údajov?

Riaditeľ firmy Sprint Education, Guy Lewis, potvrdil, že vždy predtým ako začnú aktívne spracovávať údaje svojich zákazníkov, zašlú e-maily obsahujúce informácie o zbere a spôsobe ich spracovania. Zákazníci potom môžu upraviť svoje GDPR preferencie v Preferenčnom centre. Tým sa firma snaží prezentovať ako spoločnosť, ktorá berie ochranu údajov a súkromia s najväčšou vážnosťou.

Dodal, že údaje, ktoré mohli byť zobrazené, boli a aj sú verejne dostupné. Ako príčinu tohto incidentu uviedol nepozornosť člena tímu, ktorý hromadne odosielal e-maily a a zabudol vypnúť „sledovanie klikov” pre linky odkazujúce na ich Preferenčné centrum. Hneď ako si tím túto chybu všimol odosielanie bolo zastavené. Predpokladá sa, že takýto e-mail bol doručený menej ako 250 zákazníkom. 

Udelia pokutu?

Toto zlyhanie však umožnilo niekomu prezerať údaje iných ľudí, čo by mohlo byť v rozpore s Článkom 32 nariadenia GDPR. Ako argument môže spoločnosti slúžiť aj to, že ak šlo skutočne o verejné údaje, úroveň bezpečnosti bola primeraná tomuto riziku, pretože riziko spojené s odcudzením údajov, je veľmi nízke. Zatiaľ nie je jasné, či niektorý regulačný úrad bude tento incident preverovať. 

The post Kuriozitné porušenie nariadenia GDPR appeared first on Ochrana-online.sk.

Nedávna správa od nezávislého regulačného úradu na ochranu dát ICO (Information Commissioner’s Office) pre Spojené kráľovstvo sa zaoberá otázkou, či je RTB zlučiteľné s nariadením GDPR. Správa upozorňuje spoločnosti na zistené skutočnosti. Jej cieľom má byť poskytnúť informácie o postupe v jednej z regulačných priorít a predniesť názory úradu na danú problematiku. Netreba sa teda obávať, správa nepredstavuje žiadne právne záväzné rozhodnutie.

Taktiež správa ICO identifikuje početné problémy so súčasným modelom RTB a vyjadruje skepticizmus, že iniciatíva spoločností ich nevyrieši. Jednou z kritík RTB je, že vysiela osobné údaje bez zabezpečenia, a to každý deň v stovkách miliárd žiadostí o prihodenie vyššej sumy na ponuku. Problémy sú aj s vyjadrením súhlasu so spracovaním údajov, transparentnosťou a nadmerným zberom údajov. ICO v správe bralo do úvahy aj rôzne prebiehajúce iniciatívy na zmenu spôsobu fungovania ekosystému RTB. 

GDPR odmieta RTB

Nenašli sa však presvedčivé dôkazy o tom, že by niektorá z týchto iniciatív dostatočne riešila nedostatky v ich súčasnom stave alebo že by súčasný trh dobrovoľne prijal takéto opatrenia. Záverom je, že RTB v súčasnej podobe a fungovaní nespĺňa nariadenie GDPR. 

Prehľad najpodstatnejších zistení a záverov zo správy:    

• Súčasné spracovanie údajov špeciálnej kategórie (vysoko citlivé) a údajov, ktoré nie sú špeciálne, sa v mieste zberu uskutočňuje nezákonne – kvôli nedostatočnému súhlasu so spracovaním údajov.

• Vo všeobecnosti neexistuje dostatočné porozumenie a správne použitie hodnotení vplyvu na ochranu údajov (DPIA) – druh správy o environmentálnom dopade, vyžadovaná je v rámci nariadenia GDPR, ak dôjde k rozsiahlemu spracovaniu určitých typov údajov.

• Jednotlivci nemajú žiadne záruky týkajúce sa bezpečnosti svojich osobných údajov v systéme otvorenej aukcie.

• Profily údajov vytvorené pre RTB sú veľmi podrobné a opakovane sa zdieľajú s viacerými stranami bez vedomia jednotlivcov.

The post Real Time Bidding nie je v súlade s GDPR appeared first on Ochrana-online.sk.

Zákony vo svete

Po zavedení nariadenia GDPR vznikol dopyt po súkromí aj v krajinách mimo Európskej únie. Príkladom môže byť Bahrajn, krajina Stredného východu, ktorý prijal svoj vlastný zákon o ochrane osobných údajov. Očakáva sa, že v tomto trende bude pokračovať viac krajín v regióne. V Európe je téma súkromia údajov už dlhodobo dobre známou. Ešte pred zavedením samotného nariadenia GDPR existovali vo viacerých štátoch zákony, ktoré upravovali súkromie údajov, na rozdiel od Blízkeho východu kde si spoločnosti jeho dôležitosť neuvedomujú doteraz.

SAE chcú svoju verziu GDPR

TRA (Telecommunications Regulatory Authority) spustila stratégiu v snahe umožniť rýchlu a koordinovanú reakciu v prípade kybernetických incidentov v SAE. Jedným z bodov v tejto stratégii je súkromie údajov. 

Súkromie údajov zohráva kľúčovú úlohu aj v pripravovaných zákonoch o ochrane osobných údajov. Podľa vyjadrení riaditeľa odboru politiky a programov TRA v Spojených arabských emirátoch Mohammada Al Zarooniho sa pri vypracovávaní zaoberajú len tými najlepšími dokumentami na svete. A nariadenie GDPR je jedným z nich. 

Ciele nariadenia SAE

V časovom rámci troch rokov bude tiež vykonaných 60 iniciatív v piatich hlavných bodoch:

1. Zabezpečiť existujúce a vznikajúce technológie a podporovať ochranu malých a stredných podnikov (MSP) prostredníctvom rozvoja základného štandardu kybernetickej bezpečnosti pre MSP.
2. Povinnosť certifikácie implementácie kybernetickej bezpečnosti pre vládnych dodávateľov.
3. Vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre MSP, ktorý im umožní implementovať normu.
4. Vytvoriť predpisy na riešenie všetkých typov počítačovej kriminality.
5. Posilniť zákony o kybernetickej bezpečnosti.

Hlavnými cieľmi budú kritické infraštruktúry ako sú štátna správa, energetika, IKT, financie, núdzové služby, zdravotníctvo, doprava a poľnohospodársky priemysel.

Pred čím chrániť údaje

Podľa výskumov firmy Cybersecurity Ventures sú kybernetické útoky najrýchlejšie rastúcou kriminalitou. Naberajú na rozsahu, intenzite a sofistikovanosti. Z tohto dôvodu sú potrebné národné stratégie kybernetickej bezpečnosti ako hlavného prvku prevencie rizík a pripravenosti na bezpečnostné výzvy v kyberpriestore. Generálny riaditeľ TRA vidí budúcnosť Spojených arabských emirátov v inteligentnom prepojení miliónov zariadení a platforiem. Dodáva však, že toto obrovské množstvo údajov bude vystavené mnohým rizikám.      

The post GDPR inšpirovalo aj Spojené arabské emiráty appeared first on Ochrana-online.sk.

Slovenská republika novelizovala zákon na ochranu oznamovateľov, ktorý platil od roku 2015 ako Zákon číslo 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti  a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotný vznik nariadenia iniciovali najmä medzinárodné inštitúcie a dokumenty, ktoré sú pre Slovensko záväzné.

Pôvodné znenie zákona zakázal prenasledovanie alebo iný postih za podanie oznámenia ohľadom protispoločenskej činnosti. Právne tak bola zakotvená ochrana zamestnanca, ktorý v dobrej viere a vo verejnom záujme uviedol skutočnosti, ktoré významnou mierou pomohli objasneniu protispoločenskej činnosti, čiže usvedčeniu páchateľa. Tento zákon taktiež umožnil odmeniť oznamovateľa až 50 násobkom minimálnej mzdy, ak bol páchateľ právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu.

Novela zákona zriadila vznik Úradu na ochranu oznamovateľov. Ide o nezávislý orgán štátnej správy, ktorý pôsobí na celom území Slovenska. Jeho hlavnou náplňou práce je dohliadať na dodržiavanie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenských činností. Okrem toho však bude poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo ohľadom tohto zákona, šíriť osvetu o whistleblowingu a tiež odmeňovať oznamovateľov. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky z dvoch kandidátov, ktorí boli vybraní odbornou komisiou.

Novinkou je aj poskytnutie ochrany rodinnému príslušníkovi, ak je tiež v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako samotný oznamovateľ.

Medzi zmenami je aj predĺženie ochrany whistleblowerovi a tiež poskytnutie ochrany tomu, kto urobil oznámenie prostredníctvom médií. Dokonca zvýhodňuje podmienky na získanie finančnej odmeny za oznámenie.

The post Oznamovateľ protispoločenskej činnosti je lepšie chránený appeared first on Ochrana-online.sk.

Tlačidlo „Súhlasím“

Určite poznáte pop-up okno, ktoré vás informuje o cookies a máte možnosť sa rozhodnúť či súhlasíte alebo nie. Tieto výzvy sú jednoduchým spôsobom ako získať súhlas používateľov. Zvyčajne ponúkajú aj možnosť preklikať sa k viacerým informáciám a nastaveniam toho, ako a kde sa budú údaje používateľov zdieľať. Avšak všeobecné vyhlásenie o používaní cookies s výzvou na súhlas bez presného určenia účelu nemusí byť dostačujúce. A to aj v prípade, ak je možnosť preklikať sa k podrobnejšiemu rozpisu.

Súhlasné reťazce nemusia byť v súlade

Reťazec súhlasu alebo daisybit je binárna informácia, ktorá môže byť zdieľaná cez internetový reklamný ekosystém na prenos informácie o súhlase používateľa navštevujúceho internetovú stránku. Ak však dodávateľ zhromažďuje súhlas používateľa, nedáva to nadväzujúcej reklamnej sieti právo používať alebo ukladať tieto údaje ani v prípade, že daisybit „poskytol“ povolenie. Na spracovanie týchto údajov by dodávateľ musel overiť samotný súhlas, čo je nemožné, pretože reklamný partner nemá žiadnu priamu interakciu s používateľom. V praxi to znamená, že platformy reklamných technológií nemôžu používať súhlas, ktorý sami nezbierali ani neoverovali.

Zrušenie udeleného súhlasu so spracovaním údajov

Dotknutá osoba má právo na zrušenie súhlasu, ale aj na prístup, opravu či vymazanie osobných údajov bez zbytočného odkladu. Platformy na správu súhlasu musia používateľom uľahčiť možnosť narábať so svojimi údajmi. Ak teda používateľ upraví alebo zruší súhlas prostredníctvom platformy, nastáva problém. Dodávateľ by mal zabezpečiť, že sa informácie aktualizujú vo všetkých spoločnostiach, s ktorými údaje zdieľal. V konečnom dôsledku o zákonnosti platforiem pre manažment súhlasov užívateľov rozhodnú súdy.

The post Platformy pre manažment súhlasov užívateľov a ich súlad s nariadením GDPR appeared first on Ochrana-online.sk.