Tento typ dát sa používa na marketingové účely

Informácie o správaní boli využívané väčšinou pre marketingové účely. Úlohou bolo rekonštruovať históriu prehliadania internetových stránok, a tak lepšie predpovedať správanie užívateľov pre optimalizovanie obchodných stratégií za účelom zvýšenia ziskov.

Avast má aj doplnky webových prehliadačov

Avast Online Security či Avast SafePrice sú doplnky internetových prehliadačov, ktoré taktiež zbierali dáta od svojich používateľov. 

Dáta, ktoré nemusia byť úplne anonymizované

Spoločnosť Avast sa vyjadrila, že tieto zbierané údaje boli anonymizované. Avšak ľudia, ktorí objavili túto praktiku tvrdia, že dáta je možné deanonimizovať a priradiť ku konkrétnym subjektom. Pri deanonimizovani dát je možné spojiť konkrétne subjekty a stránky, ktoré boli navštívené s presnosťou na milisekundy. Táto praktika je veľký zásah do súkromia používateľov.

Pre túto spoločnosť to má nepríjemný dopad, nakoľko sa tým zaoberá Úrad na ochranu osobných údajov.

Možnosť opt-in/opt-out

Avast zaviedol pri zdieľaní týchto dát možnosť opt-out/opt-in, keď sa inštaluje bezplatná verzia programu. 

Aj keď bola zavedená možnosť opt-in/opt-out, veľa používateľov bezplatnej verzie od Avastu zdieľa svoje dáta, pričom o tom ani nemusia mať vedomosť. V bezplatnom antivírusovom programe Avast Free Antivirus, je možné si skontrolovať aké osobné dáta zdieľate. Stačí si otvoriť Menu – Nastavenia – Obecné – Zdieľané dáta. Rozhodne sa oplatí skontrolovať aj webové doplnky od tejto spoločnosti ak ich používate.

Na základe možnosti opt-in sa používateľ rozhodne či službu využije alebo nie. Zvyčajná forma býva pomocou zaškrtávacích políčok.

Pri možnosti Opt-out program rozhodne za vás či danú službu využijete. Používateľ môže spätne rozhodnutie zmeniť. Avast si vybral možnosť opt-out, a tak musí ísť používateľ do nastavení ak dáta zdielať nechce, musí dodatočne zmeniť výber.

The post Avast zbieral dáta o svojich používateľoch a následne ich predával appeared first on Ochrana-online.sk.

Občania EÚ sa tešia, že ich dáta budú spracované bezpečnejšie, transparentnejšie a len tak, na čo dali súhlas. V zákone o všeobecnej ochrane údajov alebo GDPR sa vytvára priestor pre lepšiu ochranu dát. Nie je podstatné, či je poskytovateľ služieb fyzicky situovaný v EÚ alebo nie a taktiež nezáleží, či služby sú zadarmo alebo spoplatnené. Dôležité je, ak pôsobí v Európskej Únii, musí sa riadiť nariadeniami GDPR.

Facebook a jeho porušenie

Prípad Facebooku, kedy údaje boli ináč spracované treťou stranou, než na čo dali súhlas, nie je fikciou a boli tam aj užívatelia z EÚ. Tento únik môžeme nazvať aj ako nešťastná náhoda a je to pekný príklad, kedy boli porušené zákony GDPR.

Tretie strany a spracovanie dát

Nie je ľahké zaručiť ochranu súkromia používateľom alebo zákazníkom v takom meradle, v akom určuje GDPR. Podstatné ale je, aby to organizácia zaručila. Dobré je mať pod kontrolou všetky tretie strany, ktoré sú začlenené do siete v možnosti, ak je zapojená tretia strana ako spracovateľ údajov. Ak chce obchodný partner údaje nejako zneužiť, nespravíte takmer nič, ale za jeho zneužitie údajov ste zodpovedný.

GDPR a ochrana osobných údajov

Jednou z požiadaviek GDPR je ochrana osobných údajov podľa predvoleného nastavenia. Organizačné a technické kroky predstavujú dôležitý prvok pri nasadení týchto požiadaviek. Je dobré používať osvedčené kroky v pracovných postupoch a mať vhodne vypracované zmluvy. Treba si premyslieť, s kým sa rozhodnete spolupracovať. V prípade, ak partner porušuje pravidlá, nestačí mať zmluvy a dobré pracovné kroky.

The post Tretie strany a GDPR appeared first on Ochrana-online.sk.

Spomínané spoločnosti údaje uchovávajú kompletné informácie o súkromí ich používateľov. Ako príklad si vzal aktivity Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), ktorej dokumenty o sledovacích aktivitách americkej vlády už v roku 2013 predal novinárom.

Technologické firmy sa nevyhli kritike

„Ich obchodným modelom je zneužívanie. A napriek tomu sú všetky jeho časti legálne, či už hovoríme o Facebooku alebo NSA, to je ten problém. Legalizovali sme zneužívanie osoby. Bol zavedený systém, ktorý prospieva privilegovaným a ubližuje obyvateľstvu,“ spomenul počas konferencie.

Aj keď naďalej hodnotí všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) pozitívne a považuje ho za prospešné, tak vidí aj priestor na zlepšenie. „Chyba je hneď v názve. Problémom nie je ochrana údajov. Problémom je zhromažďovanie údajov,“ pokračoval.

Avšak pri pohľade na druhú stránku veci musela spoločnosť Google zaplatiť až 50 miliónov eur. Bolo to z dôvodu porušenia nariadenia. A podobných sankcií od uvedenie nariadenia GDPR v roku 2018 bolo viacero.

Čaká ho odňatie slobody?

Už v roku 2013 Edward Snowden, ako americký informátor, prišiel s dokumentmi, ktoré spájali NSA a Government Communitacions Headquarters so sledovaním. Podľa jeho slovo využívali na efektívne sledovanie obyvateľstva ich mobily a komunikáciu na internete.

Zo strany Washingtonu však prišlo jeho obvinenie kvôli špionáži a krádeži majetku, ktorý patrí vláde. Došlo k zrušeniu aj jeho cestovných dokladov, avšak Rusko mu do roku 2020 poskytlo azyl.

The post Zneužitie osobných údajov od spoločností Amazon, Facebook a Google appeared first on Ochrana-online.sk.

Podniky, polícia a iné štátne agentúry by vyžadovali dodržiavanie týchto ustanovení, ak by použili takúto technológiu. GDPR už zakazuje zber biometrických údajov, ktoré môžu jednoznačne identifikovať fyzickú osobu. Posudzované nariadenia by však boli jasnejšie. Financial Times poznamenáva, že zákon by „stanovil svetovú normu pre reguláciu AI“.

Nie je to prvýkrát, čo Európa prišla o rozpoznávanie tváre. V roku 2016 EÚ požiadala Facebook o vylúčenie technológie z európskej verzie svojej, teraz už zaniknutej, aplikácie Moments. Írsky komisár pre ochranu údajov predtým Facebooku zakázal používať rozpoznávanie tváre v Európe a požadoval, aby vymazal už uložené biometrické údaje.

Financial Times informuje, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen sa zaviazala, že v priebehu prvých 100 dní vo funkcii bude navrhnutý nový právny predpis o umelej inteligencii. Jej víziou je vytvoriť „koordinovaný európsky prístup k ľudským a etickým dôsledkom umelej inteligencie“.

Rozpoznávanie tváre je iba jednou z techník, ktorá spadá pod AI. Komisia môže zvážiť uloženie ďalších obmedzení týkajúcich sa etického využívania umelej inteligencie.

The post Európska komisia zvažuje prísnejšiu reguláciu údajov týkajúcich sa rozpoznávania tváre appeared first on Ochrana-online.sk.