Podľa návrhu, ktorý zaviedlo austrálske ministerstvo vnútra, by sa mala tvár používateľov zhodovať s fotografiami z dokladov totožnosti. Zostáva však neznáme, ako by užívateľ pri každej návšteve stránky pre dospelých preukazoval svoju totožnosť.

Návrh, samozrejme, vzniesol určité obavy týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a súkromia. Ray Walsh, advokát na ochranu súkromia na ProPrivacy, povedal: „Druh databázy, ktorú by tento návrh vytvoril, je skutočne veľmi desivý, vzhľadom na doterajšie skúsenosti austrálskych orgánov, pokiaľ ide o zabezpečenie citlivých spotrebiteľských údajov. Už sme videli prípady porušenia v agentúrach, ako je austrálska federálna polícia, ministerstvo pre prisťahovalectvo a ochranu hraníc a austrálsky štatistický úrad – čo dokazuje, že austrálska vláda je nedostatočne vybavená na zabezpečenie údajov o občanoch.“

Keby došlo k porušeniu údajov, následky by boli katastrofálne. V roku 2015 sa podaril únik údajov používateľa Ashley Madison Breach, pomocou ktorého došlo k úniku používateľských údajov z webových stránok o mimomanželských záležitostiach.

Lecio de Paula Jr, riaditeľka oddelenia ochrany osobných údajov v spoločnosti KnowBe4, zdôraznila, že sa v návrhu neuvádza, ako sa bude presadzovať rozpoznávanie tváre v súlade s osvedčenými postupmi ochrany osobných údajov. „Akýkoľvek návrh, ako je tento, vyvoláva veľa otázok. Aký typ modelu AI sa použije? Aké údaje sa budú ukladať o prípadných neplnoletých (ak sa vyskytnú)? Môžu potom umiestniť sledovací súbor cookie a budú mať možnosť začať profilovať maloletých, ktorí sa pokúsia vstúpiť na tieto stránky? Kto bude mať prístup k údajom?“

Návrh nasleduje po tom, ako čoraz viac miest v USA zakazuje používanie systémov na rozpoznávanie tváre pod dohľadom. San Francisco sa stáva prvým mestom v USA, ktoré nemôže používať technológie na rozpoznávanie tváre. Kalifornia nedávno schválila trojročné moratórium zakazujúce štátnym a miestnym orgánom činným v trestnom konaní používať technológiu rozpoznávania tváre.

The post Austrália navrhuje rozpoznávanie tváre na získanie prístupu na stránky pre dospelých appeared first on Ochrana-online.sk.

Slovenská republika novelizovala zákon na ochranu oznamovateľov, ktorý platil od roku 2015 ako Zákon číslo 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti  a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotný vznik nariadenia iniciovali najmä medzinárodné inštitúcie a dokumenty, ktoré sú pre Slovensko záväzné.

Pôvodné znenie zákona zakázal prenasledovanie alebo iný postih za podanie oznámenia ohľadom protispoločenskej činnosti. Právne tak bola zakotvená ochrana zamestnanca, ktorý v dobrej viere a vo verejnom záujme uviedol skutočnosti, ktoré významnou mierou pomohli objasneniu protispoločenskej činnosti, čiže usvedčeniu páchateľa. Tento zákon taktiež umožnil odmeniť oznamovateľa až 50 násobkom minimálnej mzdy, ak bol páchateľ právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu.

Novela zákona zriadila vznik Úradu na ochranu oznamovateľov. Ide o nezávislý orgán štátnej správy, ktorý pôsobí na celom území Slovenska. Jeho hlavnou náplňou práce je dohliadať na dodržiavanie zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenských činností. Okrem toho však bude poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo ohľadom tohto zákona, šíriť osvetu o whistleblowingu a tiež odmeňovať oznamovateľov. Predsedu úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky z dvoch kandidátov, ktorí boli vybraní odbornou komisiou.

Novinkou je aj poskytnutie ochrany rodinnému príslušníkovi, ak je tiež v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako samotný oznamovateľ.

Medzi zmenami je aj predĺženie ochrany whistleblowerovi a tiež poskytnutie ochrany tomu, kto urobil oznámenie prostredníctvom médií. Dokonca zvýhodňuje podmienky na získanie finančnej odmeny za oznámenie.

The post Oznamovateľ protispoločenskej činnosti je lepšie chránený appeared first on Ochrana-online.sk.