Veľké firmy boli na prechod ochrany súkromia v súlade s nariadením GDPR pripravené lepšie. Mnohé z nich majú právne oddelenie, ktoré malo čas nájsť rôzne východiská. Môžeme sa domnievať, že sa zapojili aj experti na užívateľské rozhranie (UX – user experience), ktorí našli legálne,no nie však úplne najvýhodnejšie spôsoby pre svojich užívateľov. Zaoberali sa otázkou, ako ľuďom ponúknuť všetky možnosti ochrany súkromia požadované zákonom, no pritom docieliť, aby ich využilo čo najmenej zákazníkov.

1. Nevýhodné predvolené možnosti

Väčšina užívateľov chce produkt používať čo najrýchlejšie, a preto nerieši nastavenia súkromia a v podstate ani ničoho iného. Z tohto dôvodu im vývojári ponúkajú predvolené možnosti pri nastavovaní. Práve možnosť, ktorú si väčšina užívateľov zvolí, je väčšinou tá, ktorú poskytovateľ vybral ako predvolenú (tzv. Default). Tento sklon výberu jednoduchšej voľby priamo nahráva prevádzkovateľom, pretože môžu zarobiť viac peňazí tým, že skryjú výhodnejšie položky. Do rúk vývojárov sa tak dostal veľmi silný nástroj na ovplyvňovanie.

2. Trpezlivosť súkromie prináša

Google a Facebook sa riadili pri získavaní súhlasu veľmi jednoduchým pravidlom. Možnosť, ku ktorej chceme doviesť zákazníkov je jednoduchšia, než tá, od ktorej ich chceme odradiť. Obe spoločnosti preto navrhli dve cesty. Jednoduchú, v ktorej súhlasíte so všetkým a môžete ihneď používať ich službu, alebo zložitú, pri ktorej musíte rozkliknúť jednotlivé možnosti, pozorne ich preštudovať a postupne sa preklikať overovacími otázkami. Kto chce súkromie, musí si prejsť tou druhou, zdĺhavou cestou.

Na Facebooku vás prvá cesta bude stáť štyri kliknutia, zdĺhavá až trinásť kliknutí myšou. Google funguje podobne, avšak niektoré jednotlivé položky nastavenia, v prípade, že ich chcel používateľ zmeniť z východiskovej možnosti maximálneho zdieľania dát, vedú dokonca mimo dialógového okna. Je preto zložité určiť, koľko kliknutí si toto nastavenie vyžaduje. No bude to určite viac ako pri predvolených možnostiach.

3. Buďte opatrní pri výbere

Tretím trikom je zastrašovanie. Pozitívne a negatívne slová dávajú užívateľom návod, ktorú možnosť si majú vybrať. Napríklad Facebook rozpoznáva tváre na fotkách a snaží sa zvýšiť počet označovaných ľudí, aby získal informácie o tom, kto je ako a s kým prepojený. Facebook sa však bráni tým, že cudzí ľudia nebudú môcť vydávať vaše fotky za svoje. A navyše tým Facebook pomáha ľuďom so zrakovým postihnutím, pretože ich informuje o tom, kto je na fotografii.

Tým, že nesúhlasíte s rozpoznávaním tváre na vašich fotkách, si koledujete o krádež identity a upierate informácie telesne postihnutým. Pri vašom nesúhlase sa tak Facebook nedozvie, že sa nachádzate na fotografii, keď niekto používa čítačku. Ak aj napriek tomu chcete rozpoznávanie tvárí vypnúť, Facebook vám to pre istotu pripomenie.

4. Možnosti: odmena alebo trest

Účinnou stratégiou manipulácie je dať osobe na výber z dvoch možností. S tou správnou spojiť odmenu alebo jej možnosť, s tou zlou vidinu prípadného trestu. V online svete býva zväčša odmenou prísľub lepších služieb a trestom hrozba, že dosahujete horšie výsledky, než by ste mohli. Problém v tejto manipulačnej metóde nastáva najmä vtedy, keď prezentovanie odmien a trestov nijako priamo nesúvisí s tým nastavením, u ktorého sú uvedené.

5. Musíte sa rozhodnúť hneď

S týmto trikom sa už stretol každý. Môžete získať neuveriteľnú zľavu na produkt, no musíte sa rozhodnúť ihneď, dnes alebo len do pár hodín. Tento tlak vám má znemožniť slobodné a informované rozhodnutie. Facebook tiež využil tento trik. Dialóg so súhlasom so spracovaním osobných údajov ukázal užívateľom na poslednú chvíľu. Z tohto dôvodu mohol mať zákazník dojem, že ak neprijme to, čo mu Facebook ponúka, príde o svoj účet a nebude môcť komunikovať so svojimi priateľmi. No v skutočnosti to tak nebolo. Užívateľ mohol dialóg zavrieť a rozhodnutie odložiť dokonca dvakrát.

The post Triky, ktorými vás web zmanipuluje appeared first on Ochrana-online.sk.